FRANCÚZSKY DOTYK
PAVOL MARKOVIČ & BOBA BALÚCHOVÁ
„French Touch“ je veľmi zaujímavá slovná hračka. Nie tak ani pre jej „exportný“ význam, ako skôr pre široký rozsah jej použitia. Dá sa povedať, že vo Francúzsku naozaj len málokto odolal, a tak vás
s otvorenou náručou vítajú popri hudobníkoch mnohí ďalší (vrátane filozofov a vývojárov hier).
Za posledné polstoročie sa v hudbe vybudovaný anglo-americký monopol stále drží svojej dominantnej pozície. Niektoré sebavedomejšie krajiny s dobrým mediálnym podhubím sa síce snažia ponúkať vlastné ekvivalenty (v poslednej dobe hlavne v Nemecku stará dobrá Neue Deutche Welle), avšak ťažko tu nehovoriť o povrchnosti. Francúzska hudba na tom nie je o nič lepšie. Stačí si pozrieť anketu o obľúbenosti domácich albumov, kde je síce na sedemnástom mieste Air – The Virgin Suicides, ale asi nejakým nedorozumením. Mylčne Farmer má totiž v rebríčku 5 albumov, Jean-Jaques Goldman dokonca 7. Ak si ešte na druhé miesto doplníme soundtrack k filmu Amélia z Montmartru, je jasné, že tam už pre odvážnejšie žánre miesto nezostalo.
Po E prichádza F
Francúzska scéna, ako ju s obľubou všetci označujeme, je pravdepodobne viac uznávaná v zahraničí, ako doma – teda učebnicový príklad využitia známeho porekadla. Odmyslime si teraz šanzónovú trvalku Mireille Matieu, jednohitové hviezdy
a nevydarené (zbytočné) exporty domáceho rapu… Píše sa rok 1987 a v klube Hacienda v Manchestri sa konečne schyľuje ku skutočnému francúzskemu dotyku. Laurent Garnier tu totiž poprvýkrát predstavuje svoj techno a house arzenál a začína tak vytvárať mýtus okolo tanečnej scény vo Francúzsku. Možno to bola len náhoda, možno jeho predvídavosť, časom sa však potvrdilo, že ak sa chce niekto presadiť na starom kontinente, stačí, keď uspeje vo Veľkej Británii.
Odhliadnuc od „značkového“ mena Laurenta Garniera, je jeho vlastná tvorba pre väčšinu poslucháčov ťažko stráviteľná. Jeho skladby pôsobia ako zaklínadlá. Keď sa započúvate do niektorej z nich, ani neviete prečo, začínate sa pozvoľna chytať do nastavených rytmických slučiek a od toho momentu prestávate pochybovať
o veľkej prázdnej bubline.
Najdôležitejšie v Garnierovej kariére je však založenie vydavateľstva F Communication spolu
s Ericom Morandom (dovtedy majiteľom vydavateľstva FNAC). F Com-u sa podarilo za necelú dekádu existencie pretlačiť do európskeho hudobného diania nemálo vynikajúcich francúzskych nahrávok – od legendárneho albumu St. Germain – Boulevard, cez chlpatého Mr. Oiza po komorné
A Reminiscent Drive. Okrem toho od roku 1997 vydávajú súbežne s jedným nemenovaným softvérovým gigantom kompilácie MegaSoft Office 1997, 1998, 2000 a 2001 (chýbajú už len verzie XP a X), ktoré by mali zhrnúť najzaujímavejšie nahrávky za uplynulé obdobie a ponúknuť tak na zahraničný trh výhodný artikel.
Homework Orange
Zdalo by sa, že Garnierova charizmatická postava a jeho zbierka francúzskych hudobníkov stojí za celým úspechom French Touch. Nikdy však
netreba podceňovať masový stredný prúd. Snobiz-mus F Com-u nedával až na zopár výnimočných prípadov priestor pre ľahkú zábavu. Boulevard
sa síce stal albumom roka 1995, samozrejme však oslovil skôr kritikov ako bežných poslucháčov. Na skutočný masový prielom je potrebné
mať niekoľkotýždňový horúci letný hit v britskej Top 10. Na Music Sounds Better With You
od Stardust nezabudne určite mnoho dospievajúcich dievčat aj z našich kúpaliskových zábav
a akože-klubov.
Kto však stál za takýmto úchylným kúskom? Nebol to žiadny nováčik, ale člen mystifikovanej skupiny Daft Punk, ktorej debut Homework
zaslúžene získal ocenenie album roka 1997
(o jeho minuloročnom pokračovaní však nateraz radšej pomlčíme). Zdalo sa teda, že najmä Daft Punk zvýšil záujem o hudobné dianie vo Francúzsku. Neskôr sa však ukázalo, že tlak elektronického podhubia bol už neudržateľný
a bolo len otázkou času, kto prvý prerazí tunel pod La Manche.
Podľa slov niektorých producentov bola situácia vo Francúzsku veľmi podobná tej našej – médiá odmietali techno a house scénu, názvy klubov sa dali vymenovať spamäti. Tu sa však akákoľvek podobnosť končí. Vznikol pretlak domácej hudobnej produkcie a skončil obrovským úspechom vonku. Aké jednoduché, a predsa nie príliš jasné.
Ak máme predísť zbytočným otázkam, je dôležité vrátiť sa späť do osemdesiatych rokov, kedy vo Versailles založili Nicholas Godin, Jean-Benoit Dunkel, Xavier Jameaux a Alexis Latrobe skupinu Orange. Možno by to bola iba celkom neškodná retro-kapela, keby paradoxne jej rozpadom nevzniklo niekoľko kľúčových hudobných projektov. Jameaux stojí za tajuplným projektom Bang Bang a Alex Latrobe je vlastné meno Alexa Gophera. Zvyšní dvaja páni Godin a JB Dunkel sú zase postavy asi najvýznamnejšej francúzskej exportnej skupiny – Air, o ktorej písať by bolo na tomto mieste asi nanajvýš zbytočné…
Piliere dotyku
Za každým veľkým úspechom však vždy stojí niekto v pozadí. Manažérmi skupiny Orange boli Pierre Michel Levallois a Etienne de Crécy – kamaráti zo skupiny Louba. V roku 1994 založili spolu
s Alexom Gopherom vydavateľstvo Disques Solid
s prvou vydanou nahrávkou Gopher EP. Nasledovali prvé dva single Air – Modular Mix
a Les Professionnels, všetko v produkcii Etienna de Crécy. Ten najdôležitejší moment však mal
ešte len prísť.
Dva roky na to prišiel Etienne s nápadom – uskutočniť projekt singlov, ktoré mali parodovať každoročné výpredajové akcie (veľmi dobre ich poznáme z výkladov drvivej väčšiny našich obchodov). Nakoniec sa pre veľký úspech jednotlivých singlov rozhodol vydať prezentačnú kompiláciu pod názvom Super Discount, asi najvýznamnejší výber francúzskej tanečnej hudby. Ťažko v súčasnosti posúdiť, či by bez Etienna de Crécy vznikla
v Paríži taká silná house-scéna. Isté však je, že bez neho by Air ťažko hľadali svoj charakteristický zvuk a britské ostrovy by nikdy nazažili tanečný šok, ktorý im v roku 1991 spôsobil singel Motorbass (ten nahral Etienne s Philippom Zdarom z Cassious). A možno by ani Alex Gopher nevydal svoj veľkolepý funkový opus You, My Baby and I. Každopádne chvály na hlavu majstra de Crécy nie sú vôbec prehnané, čo nám potvrdil aj svojím minuloročným albumom Tempovision. Mimochodom, veľmi úspešné boli aj animované videoklipy k singlom Am I Wrong a Scratched (vytvoril ich jeho brat Geoffrey de Crécy).
Zástupy ďalších
Francúzsky dotyk mal nepochybne veľký význam pre oživenie hudobnej produkcie v anglo-americkom hudobnom svete – Mirwais produkoval album Madonne, Zero 7 slávili veľké úspechy s albumom, ktorý akoby bol kópiou debutu zabudnutých Bang Bang, Dimitri From Paris a Kid Loco sú dnes reinkarnovaní legendárni francúzski milenci.
A o francúzskej hudbe sa už nehovorí ako o zaostávajúcej, ale naopak – trendotvornej…
