ým, že ich takto oklamala, však zároveň zmarila aj ich previerku, čo znamená, že bol jej život obetovaný predsa len zbytočne. A tak sa zmysel jej bytia, ktorý už teraz nemá pred sebou, musí nevyhnutne posunúť proti plynutiu času; pomaly si začína myslieť, že ten zmysel nespočíval v samotnej škole, ale bol skrytý niekde na ceste k nej, aj ked samo hľadanie bolo bezvýsledné.

Ale práve to hľadanie jej zrazu v spomienkach pripadá čim ďalej, tým viac krajšie, len teraz sa jej dodatočne vybavuje nejeden krásny okamih cesty. Pútnička si v tej chvíli uvedomuje, že tá osudová vec sa neodohrala na konci jej púte, ale niekedy oveľa skôr, v jej prvej polovici, na čo by však nikdy nebola prišla, keby jej cesta nebola márna.