hlavná ulica

raz, keď som ráno vychádzal na pláž,
zastavila ma majiteľka penziónu. chcela
mi čosi vysvetliť, ale žiaľ, vedela iba po
grécky, čo som zase ja nevedel. posadila
ma teda vedľa seba do kresla. takto sme
spolu mlčky sedeli na priedomku a sledo-
vali ľudí na relatívne rušnej hlavnej ulici.
tento zvláštny relax trval desať, možno
pätnásť minút, až kým domáca nezbadala
mladého suseda, ktorý vedel aj po ang-
licky. pomalým, ale dôrazným gestom
naňho kývla, aby jej prišiel robiť pro-
stredníka pri rozhovore.
tak som sa na-
pokon dozvedel, že moja sťažnosť na
nesprávne dohodnutý počet nocí bola
akceptovaná a príslušnú sumu dostanem
vrátenú pri odchode. čo sa potom naozaj
stalo, aj s milým bonusom navyše v po-
dobe pravého gréckeho pomaranča.

                                              bol začiatok a dá sa ísť ku krížu