Strana A Tak ako som hovoril prinajmen¨om od antiky dost zn me a viete to aj vy aj va¨ otec ‘e ‘iadny ‡lovek s m nepozrie???? v¨etko ‡o vie. xxxxx Okrem niekolkych ‡o zomreju xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ‘e mo‘em hovoriŸ v¨etko. ’iaden xxxxxxx filozof v m nepovie to v¨etko ‡o vie. Nie preto, ‘e by ch˜bali slov  - aj tie ch˜baj£, samozrejme - ale xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx To je v jeho mo‘nostiach a schopnostiach. Ide to. Tuho, ale ide to. Aj keƒ vstupujete na £plne nepreb dan‚ pole ide to. Ale tam sa stret vate u‘ s vecami, ktor‚ su tak bl¡zk‚ oblasti mystick‚ho poznania, ‘e ‡o by filozof riskoval aby xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx O tom mo‘e si kore¨pondovaŸ s jedn¡m alebo dvoma priatelmi, ako to robil Spin¢za???, alebo hovoriŸ medzi ¨tyrmi o‡ami, ako to robili xxxxxxxxxxx. Aby s t˜m chodili na verejnosŸ - na‡o. A to nie preto, ‘e by chceli nie‡o zaml‡aŸ, alebo ‘e by on objavil nejak‚ bohatstvo, ktor‚ on sa teraz ako tak˜ chamtivec zdr ha poskytn£Ÿ druh˜m. On bezpe‡ne vie, ‘e prinajmen¨om od ur‡it‚ho ¨t dia, ktor‚ dosiahne, bezpe‡ne vie, ‘e to, ‡o pozn va, je sssssssssssxxxxxxxxxxxx pozn  ka‘d˜, kdo hlb¨ie prem˜¨la. Vie se o tej veci na mo‘no - nepreh ¤am - xxxxxxxxxxx 5 000 rokov. Star˜ ¨aman v Doln˜ch Vestoniciach a tuna v Moravcoch??? vedeli to ist‚ ‡o ja. Keby xxxxxxxxxxxx vy¨iel, o hodinu bysme vedeli, o ‡om hovor¡me, terminol¢gia by nam nerobila ‘iadnych obtia‘¡, o hodinu bysme boli vo veciach, teraz bysme sa zhov rali a‘ do r na s naprost˜m pochopen¡m i¨li bysme xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx To je poznanie - ako to hovoria star˜ ‡¡nsky filozofovia - xxxxxxxxxxxxxx ulice s£ pln‚ svetcov. V¨etci, ‡o chodia po uliciach, s£ svat˜ ludia. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ale potenci lne buddhisti hovoria to ist‚. —pln‚, kompletn‚ tak zvan‚ buddhovstvo, t  buddhovsk  dharma xxxxxxxx, ta je v ka‘dom xxxxxx vo v¨etkom xxxxxxxx ako hovor¡ xxxxxxxxx aj v tom hovne??????, ako sa hovor¡ priamo. Tao je kompletne cel‚ bez xxxxxxxxxx, aj v tom hovne. T˜m sp¡¨ potom je aj vo filozofickej??? du¨i xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx mo‘nostiach ludsk‚ho pochopenia. A to, v tomto pr¡pade, aj s tou odpovedaj£cou xxxxxxxxx. Vobec nie je pravda, ‘e sa od ur‡it‚ho xxxxxxxxxxxxx ch˜baj£ slov , ale xxxxxxxxx nie‡o, ‡o je nepoznateln‚. Je to kompletne dokonale poznateln‚. Je to op¡sateln‚, je to vysvetliteln‚, je to xxxxxxxxxxxxxxx To v¨etko je mo‘n‚. Ale jak on hovor¡, prich dza u‘ na rad ta zk£senosŸ mystick , na ktor£ sa mus¡ v tomto pr¡pade ‡lovek odvol vaŸ s m pred sebou. xxxxxxxxxxxxxxx hovor¡m, alebo s m pred sebou uva‘ujem, tak xxxxxxxxxxxxx vid¡ tie najbli‘¨ie paralely, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Aj v tej cudzej, aj v tej, ‡o mam ja. Ale tu s£ veci, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ‘iaden filozof v m nepovie, ‡o vie. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx No tak to som tak hovoril na £vod. Mus¡te ma naviadzaŸ ot zkami. Ot zka: Napr¡klad ‡lovek je prip£tan˜ k nejakej veci, nejak˜ zvyk m , a teraz sa sna‘¡, aby sa od toho odp£tal. €i‘e, v podstate on sa prip£ta na to, aby nebol k tomu prip£tan˜. A vlastne to je z jednoho prip£tania do druh‚ho prip£tania. Bondy: Samozrejme, xxxxxxxxx o tom hovor¡ Buddha ako o najvet¨om nebezpe‡enstve, keƒ napr¡klad ‡lovek sa prip£ta napr¡klad na snahe o poznanie nebo na snahe o dosa‘enie oslobodenia. A xxxxxxxxxxxxxxxxxx, tak to zlyh , tak xxxxxxxxxx Ot zka: Teraz on mus¡ ale v jednom momente na chv¡lu priln£Ÿ na ten opa‡n˜ p¢l, ale dajme tomu, ‘e nie priln£Ÿ na nej a‘ do takej velkej miery, ako bol prilnut˜ na ten predo¨l˜ p¢l. A toto mi teraz neide do hlavy - ak˜m zposobom ide sa docieliŸ toho, aby ‡lovek ten predmet bral tak ako je, a nemal k nemu ‘iadne prip£tanie, proste ako pomali‡ky tie protip¢ly minimalizuje a‘ do tak‚ho momentu, ‘e u‘ tam ‘iadnen ako keby v˜kyv toho kyvadla nie je. Bondy: Z hladiska technick‚ho je ot zka psychologick‚ho tr‚ninku, z hlediska filozofick‚ho to nie je a‘ tak obtia‘ne, lebo ov¨em je k tomu potreba predpr¡pravy. A predpr¡prava - ‘ial, ta trv  50 rokov. xxxxxxxxxxxxxxx Toto sa predbehn£Ÿ ned . Okrem t˜ch, ‡o s£ skute‡ne xxxxxxxx tak habitu lne??? disponovan˜ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx tak skor ako 50-60 let xxxxxxxxxxxx 50-60 rokov xxxxxx ten tr‚nink rob¡te sposobom racion lnej anal˜zy a potom xxxxx filozof alebo medit ciou xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx 50 rokov, bohu‘ial. A pre toho filozofa mo‘e hovoriŸ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ktor˜ prich dza xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A ten guru????, ktor˜ prich dza so svojou pracovnou met¢dou - to je pracovn  met¢da racion lnej xxxxxxxxxx anal˜zy a m  presn‚ pravidl  ako v¨etky vedeck‚ met¢dy xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A keƒ sa tak uplatn¡ tieto pravidl , xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx nemus¡ sa s£stredit na xxxxxxx, on to rob¡ v tomto pr¡pade nie nejak zvl ¨Ÿ uprednost¤ovaŸ, keƒ sa s£stred¡ na probl‚m xxxxxxxxx, ba dokonca keƒ sa s£stred¡ na ten tak £zky profil xxxxxxxxx a tu je etika, ‡o je velmi £zky profil xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A keƒ ide st le ƒalej a ƒalej do hlbky, tak pr¡de k tej z kladnej veci, k tomu z kladnemu poznatku, ‘e to, o ‡o ide, je skuto‡ne - ned  se to in ‡ nazvat ne‘ identitou protikladov. Tato identita protikladov mo‘e maŸ dajme tomu xxxxxxxxxxxx terminus technicus????, ktor˜ teda velmi vtipn˜m zposobom xxxxxxxxxxx, ‡i to je pravdota????, pravdota o v¨etk˜ch xxxxxx, o v¨etk˜ch determin ciach - jak fyzik lnych, tak xxxxxxxxxxxxx aj etick˜ch, aj ontologick˜ch????. Tato pravdota o v¨etk˜ch xxxxxxxxx je ale predstaviteln  len ako identita protikladov. P£ha jednota protikladov, tak tie protiklady s£ xxxxxxx stejnej sily, stejnej energie, xxxxxxxxx pozdej¨ie by dospeli stavu vyrovnanosti, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx je £plne lahostajn‚, jestli k tomu do¨lo v‡era lebo k tomu dojde zajtra lebo kedysi, preto‘e xxxxxxxxxxxx je tak to situ cia raz mo‘n  xxxxxxxxxxxxxxxxx Tak toto neide. P£ha jednota protikladov nesta‡¡, mus¡ to byŸ skor identita, ako hovor¡ pr ve xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx na¨i evropsk˜ xxxxxxx tieto veci niesu ni‡ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx je dobr‚, keƒ pozn me tie duchovn‚ filozofie, tam to je velmi ‘iv‚, xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx tak‚ excentrick‚ postavy, ktor‚ stuto prich dzali, ale tam to je hlavn  chrbtica tamnej¨ieho myslenia a celej spiritu lnej trad¡cie, najma v €¡ne. No a keƒ tedy identita protikladov, tak v tom pr¡pade tejto identity protikladov - ako m te papier, ktor˜ m  samozrejme dve strany, tak xxxxxxxx nemo‘e maŸ iba jednu. Ale v tejto identite protikladov xxxxxxxxxxxxxxxxxxx nekone‡ne s£rna xxxxxxxxxx, tam je najvy¨¨ia mo‘n  xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. Uvedomte si - keƒ hovor¡me o ontologii???? xxxxxxxx hovor¡te viac ako o o‡emkolvek inom xxxxxx Tak v ontologii sme tak ako v ‡irej matematike, v oblasti ‡irej abstrakcie, kde nemo‘eme maŸ ‘iadnu predstavu. O predmetoch matematiky neexistuje ‘iadna predstava, taktie‘ o predmetoch ontologie neexistuje ‘iadna predstava, a mystik, ktor˜ sa dostane k poznaniu bez filozofickej pr¡pravy, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ‘e dosiahne stavu ni‡oho - ako to viete najma z europskej xxxxxx, ale aj teda z v˜chodnej. Ale on predsa xxxxxx nem  trenink???? spekulat¡vnych, racion lnych, tak mu to pripad  takto. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ktor  je v tej identite protikladov, m  cel˜ rad dosledkov, ktor‚ s£ velmi v˜znamne xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx v¨etko ‡o pozn vame. Tuna e¨te ani matematici, ani filozofovia, ani ontol¢govia, nik, ani mystici, nevedia, ako to ide, ako sa to rob¡, xxxxxxxxxxxx, ak˜msi sposobom vyzaruje xxxxxxxx fenomen lna realita, proces - takto bych to hovoril presnej¨ie. T to xxxx, sa vyjavuje ako proces. Tento proces, keƒ je akoby xxxxxxxxxx, akosi mimo tuto z kladn£ situ ciu tej identity protikladov - tak sa prejavuje ako fenomen lny svet. Svat˜ buddhisti maj£ pravdu, keƒ hovoria o tom, ‘e v¨etko to, ‡o xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A jestli je, tak xxxxxxxx predstaviŸ. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Dole‘it‚ je ta xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx tenzia, ktor  je dan  tej identite protikladov, prejavuje ako svet xxxxxxxx. Sposob, ak˜m sa to rob¡, ta evidentne xxxxxxxxxx ¨trukt£ra tejto z kladnej kvalitat¡vnej???? zmeny, n m nie je jasn . Potom, keƒ u‘ berieme ten proces u‘ ako hotov˜, ‘e to teda je tak ako to je, tak ten u‘ potom mo‘eme analyzovaŸ velmi podrobne. Ale ako z tej identity protikladov, ‘e z nej vznik  ten proces, to taktie‘ vieme, ale ako xxxxxxxxxxxxxx to mne osobne nezauj¡ma na to????, aby som sa akoby empiricky dostal do stredu tej identity protikladov, nezauj¡ma to????, aby som spoznal, ako to funguje. A tuna ‘ial nie je zatial odpoveƒ. xxxxxxx presahu mo‘nosti n ¨ho poznania, ‡o ale neznamen , ‘e to presahuje mo‘nosti mo‘nosti poznania vobec, mo‘no inteligentnej¨ie bytosti s£ schopn‚ toto skuto‡ne presne poznat a xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. Neandrt lci nevedeli, kolko je 3x3, a napriek tomu existuje diferenci lny po‡et, ktor˜ im vykladaŸ nebolo mo‘n‚, ten by skuto‡ne nepochopili. A tak sa nemo‘eme ‡udovaŸ, keƒ aj nam nie‡o neide - napriek tomu to existuje a je to verbalizovateln‚, je to poznateln‚. Inak, tuto e¨te m me ‡as niekolko tis¡cro‡¡ sk£maŸ, jestli teda xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx No a teraz ten proces, teda u‘ je dajme tomu rozvinut˜. Ten proces je fenomen lny. Ten proces neide line rne, lebo keby i¨iel line rne, tak okrem in‚ho je tady velmi mnoho dovodov pre to, pre‡o xxxxxxxxxxxxxxxxxx. Zm¡nim sa len o jednom:???? Keby i¨iel line rne, tak by napredoval st le xxxxxxxxxxxxxxxxxx a dostal by sa velmi rychlo do ¨t dia, kde by vƒaka tej nekone‡nej akceler cii ani neboli podmienky pre to, aby sa ‡osi realizovalo. Preto, aby sa t to akceler cia alespo¤ trocha zabrzdila, tak ten proces je ¨trukturovan˜ ako ¨trukt£ra ba¤kov ????, podobne ako to vid¡me v kvantovej fyzike, proste m  to xxxxxxx charakter, m  to svoje medze. A t˜mi z kladn˜mi vecami tohto procesu je, ‘e nie‡o za‡ne a nie‡o kon‡¡. Tieto dva medzn¡ky, ktor‚ v ludsk‚m ‘ivote s£ narodenie a smrŸ, s£ medzn¡ky, v ktor˜ch doch dza k tzv. zvratu toho procesu. Ten proces nie ‘e by sa spomalil, ale ide xxxxxxx, teraz sa xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A takto on sa xxxxxxx. Toto nerob¡ kvoli t˜m bytostiam, ktor‚ xxxxxxxxxx sa objavuj£ a ‘ij£. To nie je ani xxxxxxxxx ‘iadna ich vec. xxxxxxxxxxxxx nie je to prvorade ich vec, je to prvorade vec toho procesu xxxxxxxxxxxxxx Ten proces s m sebe takto xxxxxxxxxxxxxxx sam sebe xxxxxxxxxxxxx A to je jeho autoregul cia. V prvom rade, ta identita protikladov je autodynamick  ¨trukt£ra, ktor  nepotrebuje ‘iadnu vonkaj¨iu energiu nebo impuls, xxxxxxx xxxxx to je xxxxxxx mo‘n  ¨trukt£ra, ktor  je mysliteln , lebo bez tejto ¨trukt£ry to neide. …alej u‘ tuto nie je treba predpokladaŸ vobec ni‡. Pr ve identita protikladov n s xxxxxxx br ni pred t˜m, abysme zbyto‡ne neupadali my¨lenkove do nekone‡n‚ho retezu????. Z tejto z kladnej situ cie tej identity protikladov vznik  xxxxxxxxxx autodynamick  identita protikladov, a teraz vznik  autoregulat¡vny proces, tj. proces, ktor˜ nepotrebuje ‘iadne vonkaj¨ie ‡inidl , ‘iadneho vonkaj¨ieho riaditela, ktor˜ by ten proces reguloval, ktor˜ by stanovoval nejak˜ ri d??(=r~ d), ktor˜ by stanovoval nejak˜ ciel, ktor˜ by stanovoval nejak˜ £‡el, ono sa xxxxxxxxxx autoregulat¡vna. Ta autoregul cia spo‡¡va v tom, ‘e odtial potial. V¨etko ide odtial potial. A v t˜ch momentoch, keƒ je to odtial potial, tak s£ tie zvraty. Tie zvraty ale nie s£ n vratom k tomu ist‚mu ‡o bolo, je to len akoby prinavracenie sa, tzn. ten proces ide. Keby sme si chceli urobiŸ najprimit¡vnej¨iu mo‘n£ predstavu, tak ide akoby ¨pir lovite. Ale to je skuto‡ne predstava velmi primit¡vna, ku ktorej sa filozof??? nepotrebuje uchylovaŸ. Ale tieto dva medzn¡ky, kde nie‡o za‡¡na a ide na za‡iatok??? xxxxxxxxx, tie tu s£. Pozrime sa na to bli‘¨ie a trocha jemnej¨ie. Ten princip "odtial potial" xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx tak to nejak  fyzick  xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ÿa‘ko sa n m to pozn va, lebo to nie je kvantifikovateln‚???, Ÿa‘ko sa to aj??? v matematickej xxxxxxxxxxxxx, a‘ tie najmodernej¨ie, ako napr¡klad xxxxxxx usporiadania, xxxxxxxxxxxx v prvom rade ta te¢ria katastrof, xxxxxxxxxxxxx a podobne, niektor‚ najnov¨ie matematick‚ xxxxxxxxxxx sa pribli‘uj£ tomu, ‘e xxxxxxxxxxxxx z konitosti xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx podla nich to v¨etko ide, ale napr¡klad, ta sa vol  te¢ria katastrof, xxxxxxxxxx nutne, z konite, naprosto nevyhnutne xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ale my nevieme kedy pr¡du, na ktorom mieste sa vyskytn£, ako bud£ vyzeraŸ, ale my len vieme, ‘e teda k nim nutne a z konite doch dza. Preto tomu hovor¡me katastrofy, lebo to je nepredv¡dateln‚ a ned  sa ni‡ xxxxxxxxxx, len sa vie, ‘e tieto zvraty - ako hovor¡ xxxxxxx tradi‡n ??? filoz¢fia xxxxxxx - ‘e tieto zvraty nastan£. A teraz pozrime sa na to trocha jemnej¨ie xxxxxxxxxxxx: Keƒ tu m me to, ‘e ta autoregul cia spo‡¡va v za‡iatku a konci - to sa st le znova teda vracia, za‡iatok a konec, konec je za‡iatkom???? xxxxxxxxxxxxxxx st le znova xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A keƒ na to ideme skuto‡ne v tej najvy¨¨ej abstrakcii, tak pochop¡me velmi dobre to, ‡o maj£ na mysli buddhistick˜ filozofovia, a xxxxxxx potrebujeme xxxxxxxxxxxx, ‘e buddhistick˜ filozofovia konceptualizovali a verbalizovali velmi podrobne cel˜ rad vec¡, o ktorom laik sa mo‘e domn¡vaŸ, ‘e ich vlastne vymysleli. Pri podrobnej¨om sezn men¡ sa s buddhizmom zjistujeme - najprv s velk˜m £divom xxxxxxxxxxxxx - ‘e v podstate v¨etky tie v˜sledky xxxxxx a koncepcie vyspelej buddhistickej xxxxxxxxxxxxxxxx s£ skuto‡ne zakotven‚ v tom povodnom xxxxxxxxxx poselstve. Oni k tomu skuto‡ne nepridali ni‡ viac, ni‡ nov‚, len to prehlbili, len to konceptualizovali, jasne verb lne vyjadrili xxxxxxxxxx. xxxxxxxxxxxxxxxx velmi zauj¡mav‚ xxxxxxxxxxxxxx velmi hlbok£ sk£senost empirick£ s t˜mito vecami - pr ve preto, ‘e ju mal, si mohol dovoliŸ nedoporu‡ovaŸ vobec zaoberaŸ sa t˜mto sk£m n¡m ako zbyto‡nou ztr tou ‡asu z hladiska tej xxxxxxxxxxxxxxxxxx ale tieto veci o tej pr zdnote a v¨etky tieto veci vedel, poznal, najdeme to tam xxxxxxxxxxxxx skuto‡ne, nie‡o, o ‡om sa u‘ pred 2000 roky uva‘ovalo xxxxxxxx to je len £stna trad¡cia, ktor£ Buddha teda u‘ nefixoval, neprip£¨Ÿal, aby bola fixovan  v z zname toho xxxxxxxxxxxxx, kde skuto‡ne u‘ toto hovoril len medzi ¨tyrmi o‡ami sv˜m najbli‘¨¡m ‘iakom, a ktor˜ sa potom £stne tradoval. To je n zor, ktor˜ tak okolo ‡asu prelomu n ¨ho letopo‡tu bol u‘ zn my v t˜ch xxxxxxxxxxxxxx a buddhisti s t˜m r tali. VerifikovaŸ sa to ned , xxxxxxxxxxxxx vieme skuto‡ne dost vec¡ z tej najstar¨ej f ze buddhistickej v˜vojovej xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx stratil, tak‘e to je ot zka pre bud£cich badatelov xxxxxxxxxxxxxxxxx ¨peci lne teda pre odkr˜v n¡ xxxxxxx doposial e¨te aj nezn mych xxxxxxx buddhistickej literat£ry, ktor  sa xxxxxxx dochovala. Tak ja teraz poviem len to, k ‡omu dospieva dajme tomu ta najvyspelej¨ia ontologick  ¨kola, ta xxxxxxxxxxxxxxxxx. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx vyzer  ako ‘e u‘ to je ak˜si nov˜ pr¡davok k tomu Buddhovi, ‘e to s Buddhom nes£vis¡ xxxxxxxxxxx. Keƒ v tej rovine tej ‡irej abstrakcie, v ktorej sa ten ontolog pohybuje, my sa pozrieme na ten proces. Ten proces - samozrejme z hladiska ontologick‚ho - nie je procesom fyzik lnym, to je evidentn‚. Je to proces ‡isto abstraktn˜, proces ako matematick  rovnica, lebo matematick  xxxxxx je nie‡o, o ‡om nie je mo‘n˜ ‘iaden n zor, ‘iaden n hled. To je abstraktn  z le‘itosŸ, ktor  prebieha, ktor  ud va, uskuto‡nuje, realizuje sa len v procesu ‡irej abstrakcie. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx A keƒ v tomto priestore, v tejto rovine ‡irej abstrakcie ten ontolog nazrie, ‡o to ten proces je, tak pochop¡ - nebudeme to tady zbyto‡ne rozv dzaŸ do podrobnost¡ - xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx sta‡¡ pozrieŸ sa na Leibnitza???, keby ste chceli, nie je ‘iadna potia‘ najsŸ chytrych lud¡ aj u n s v Europe, nie je a‘ tak˜ probl‚m - tak snadno zist¡, ‘e z hladiska ontologick‚ho ten proces m  tri charaktery, xxxxxxxx tie vymedzen‚, o ktor˜ch som hovoril - "odtial potial", za‡iatok, za‡iatie sa nie‡oho, ukon‡enie sa nie‡oho, za‡iatok, koniec. ’e plne odpovedaj£ tej z kladnej situ cii identity protikladov, ‘e sa abstrakcie realizuj£ v absolutnej synchr¢nnosti. To je ten pojem xxxxxx alebo xxxxxxxxx v tej xxxxxxxxx terminol¢gii buddhistickej, ktor˜ zna‡¡ (my pre to nem me presn˜ jazykov˜ ekvivalent, my bysme museli pou‘iŸ asi najma slova "mih" alebo "mrk"), kde medzi vznikom - za‡iatkom a ukon‡en¡m nie je najmen¨eho priestoru, najmen¨ej mezery. To ist‚ je v tom jednom mihu, v tom jednom mihu je za‡iatok, to za‡iat¡ sa nie‡oho a ukon‡en¡ sa nie‡oho. To zna‡¡, ‘e tento mih je z hladiska ontologick‚ho pr ve realiz ciou tej nekone‡nej energie tej identity protikladov, v tom mihu je t to nekone‡n  energia realizovan . Pr ve preto xxxxxxxxxxxx dlh¨ie, aby sa realizovala, manifestovala, prejavila, t  nekone‡n  energia, t  nekone‡n  sila, t  nekone‡n  xxxxxxxx a ta sila tej nekone‡nej xxxxxxx, ktor  je v tej identite protikladov nepotrebuje ni‡ viac ako vybiŸ sa v tom jednom mihu. V tomto jednom mihu se ona plne vybije, samozrejme xxxxxxxxxxxx to je ten mih toho zvratu, to je ten mih, ktor˜ je v tom, ‘e ten papier m  dve strany a nem  jednu?????, to zna‡¡ ten mih je neust lym stavom toho papiera, tej ontologickej situ cie, to je jejich neust ly stav. A m  to charakter toho mihu. A v tomto mihu, tento mih sa rozlo‘¡ do fenomen lnej roviny, tak to je to univerzum, ktor‚ m  xxxxxxx galaxi¡ a ktor‚ m  ‡as najmenej 10 na 32 rokov, ‡o je dosŸ velk‚ ‡¡slo, ovela, ovela vet¨ie ako xxxxxxxxxxxxxxxx ‡o zatial od toho velk‚ho tresku uplynulo. Tak‘e to je dost dole‘it  z le‘itosŸ. Tato vec pre ontol¢ga pomerne dost jasn  a srozumiteln  a velmi £te¨liv  ten filozof????? s t˜mto v˜sledkom anal˜zy velmi spokojn˜, lebo to je xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx v tomto pr¡pade v¨etko v poriadku. Filozof m  jedin˜ xxxxxxx zatial s t¡m, ‘e teda nevie, ako ten mih stv ra??? tu fenomenalitu, ale vie xxxxxxxxxxxxxx evidentne, ‘e pr ve xxxxxxxxx ontologicky sa jedn  o ten mih, ktor˜ je "flashes of energy", jeden za druh˜m s£ to v˜trysky energie, tak‚??? to vybitie tie energie, ten obrovsk˜??? akumul tor xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ako tieto "flashes of energy" sa vyjavuj£ vo fenomenalite, keƒ s m o sebe jeden ten "flash of energy", ten je ontologicky v tej istej rovine ako je samotn  identita protikladov. A teraz v tejto rovine tej identity protikladov, ktor  je v neust lom procese, abstraktnom??? procese t˜ch "flashes of energy", ktor  sa rozv¡ja pri ka‘dom tom jednotlivom "flash of energy", pri ka‘dom tom jednotlivom z blesku energie se rozv¡ja cel˜ fenomen lny svet xxxxxxxxxxxx. xxxxxxxx nerob¡ potia‘e hovoriŸ, ‘e teda xxxxxxxxxxxxxxxxxx "flashes of energy", ale ako dosiahne??? toho, ‘e teraz sa to takto vyjavuje, to teda zatial skuto‡ne nevieme, nebudeme kamuflovaŸ???, ‘e bysme to vedeli, nebudeme sa up¡naŸ na t˜ch??? new-age scientistick˜m??? v˜kladom alebo k nejak˜m n bo‘ensk˜m v˜kladom. Ontol¢g by mohol hovoriŸ - tak toto mi sta‡¡, ƒalej xxxxxx spokojenia mo‘em si xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. Len‘e xxxxxxxxxxx ontol¢g vie, ‘e ontologick  problematika je v naju‘¨om spojen¡ so v¨etk˜mi ostatn˜mi problematikami, ktor‚ vobec s£, a pr ve to je identita v¨etk˜ch protikladov, nie len dvoch, a to je za‡iatok konca, xxxxx dobr‚ a zl‚, a to je kr sne a xxxxxxx a ‡o ja viem. V prvom rade je velmi bl¡zka problematika xxxxxxxxxxxxxxxx rovine, dajme tomu ‘e ten filozof u‘ tak pohr£‘en˜ do svej zamilovanej abstrakcie, ‘e o biologick£ rovinu, fyzik lnu rovinu sa nijak ¨tyrikr t??? nestar  xxxxxxxxxxxxxxx, nech vedy robia ‡o vedia, filozof to v¨etko akceptuje - ‡o ty vedy urobia, to vopred akceptuje. Ale v oblasti axiol¢gie???? - to nie je ‘iadna exaktn  veda, nemo‘e to byŸ exaktn  veda - xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx T to oblast axiologick , ta xxxxxxxxx zposobom xxxxxxxx, priamo sa premieta do toho z kladneho probl‚mu, ktor˜ je vlastn¡ tomu fenomen lnemu prejaven‚mu universu, a to je xxxxxx. V tomto univerz lnom univerze xxxxxxxxxxxxxxxxxxx ten proces xxxxxxxx pro filozofa ‡irej abstrakcie xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx V tomto fenomen lnom svete ka‘d˜ akt prin ¨a dosledok, ‡o v rovine tej abstrakcie, tam to nemus¡ byŸ takto, tam sa to vybije v z blesku tej energie - za a), za b) - pokial bysme tam hovorili nie o posobeniu xxxxxxxxxx, ale o axiol¢gickych parametroch tejto celej z le‘itosti ontologickej, tak bysme jednak videli xxxxxxxxx identita protikladov, ale ......... (ztratil nit). Proste, faktom je, ‘e tamten??? proces je abstrakcie. Vo fenomen lnom svete ten proces nadob£da charekter ‡asovej xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx estli tam bysme v tej ‡iro ontologickej rovine abstraktnej neaplikovali, nepotrebovali aplikovat ten z kon o skutkovej n slednosti ........(ztratil nit). V tej fenomen lnej rovine, tam to prebieha v tom ‡ase???. V tej £plne abstraktnej rovine nepotrebujeme r tat s t˜m z konom skutkovej n slednosti, lebo tam, pokial bysme tam axiologick‚ parametre hladali, nach dzali, uplatnovali, tak to s£ vzŸahy medzi inform ciami, ktor‚ nemaj£ a nepotrebuj£ fyzik lneho nositela. Tedy v tej ‡iro ontologickej rovine abstraktnej nepotrebujeme maŸ pred sebou z kon skutkovej n slednosti, a aj tak tam mo‘no aplikovaŸ axiologick‚ parametre, lebo tam m  inform cia a xxxxxx inform ci¡, ktor‚ viacmenej xxxxxxxxxx dr‘ia xxxxxxxxxxx. S t˜m tam je mo‘no r taŸ. A vzŸahy, ktor‚ s£ medzi inform ciami, ktor‚ nemaj£ fyzik lneho nositela, nie je potrebn‚, ba mo‘no dokonca to aj neide, vzŸahovaŸ na nich z kon skutkovej n slednosti, lebo tam sa ani ‘iadne skutky nerobia, lebo tam ku skutkom potrebujete teda maŸ fyzik lny ‡as, fyzik lny xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ale v tomto fenomen lnom svete teda ten proces, ktor˜ je v rovine abstraktnej, ‡iro abstraktnej, tak tuna m  charakter ‡asovej xxxxxxx. A to je jeho chrbtica. T to chrbtica od sam‚ho za‡iatku do sam‚ho konca nie je ni‡ in‚ ako proces karmick˜, a proces karmick˜ je procesom skutkovej n slednosti, a to je to, na ‡om stoj¡ ka‘d‚ fenomen lne universum, ka‘d‚ fenomen lne prejaven‚ universum. A vieme tedy, ‘e ta karma m  z hladiska etick‚ho velk˜ v˜znam, ale to je - ako hovor¡ ta etika - je velmi £zk˜ profil obecnej axiol¢gie, proste ta karma m  daleko ¨ir¨¡, dalekos hlej¨¡ v˜znam, je to daleko v˜znamnej¨¡, fundament lnej¨¡ z kon ne‘ z kon etick˜ lebo z kon xxxxxxx - nie‡o, podla ‡oho sa m me spr vaŸ, na ‡o m me dbaŸ, karma funguje pre cel‚ universum, pre v¨etko xxxxxxxxxxxxxx vytv ra ako hovor¡ napr¡klad t  slavn ???? xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx a to je xxxxxxxxxx. Ka‘d˜ akt je akt karmick˜. Akt karmick˜ samozrejme m  dalekos hle dosledky. Akt karmick˜ nie je ni‡ jednoduch‚. Karmick˜ akt je neoby‡ajn˜ xxxxxxxxxxxxxxxxx. Laikovia si predstavuj£, ‘e karma ide len takto vertik lne, tedy postupne, po jednej tej f zi od za‡iatku do konca, prich dza druh  - zase od za‡iatku do konca, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx To je t  velmi zjednodu¨en  predstava. Ona samozrejme okrem in‚ho ide aj takto, ale najvet¨ia sila, najvet¨ia ‡asŸ toho karmick‚ho posobenia sa rozp¡na nie vertik lnom smerom, ale horizont lnom. Priam pred na¨imi o‡ami prakticky horizont lne. A to u‘ s£ veci, ktor‚ - pokial byste teda chceli sa v prvom rade zaoberat karmou ako princ¡pom, podla ktor‚ho by sa mali ludia spr vaŸ, mali by na to dbaŸ, mali by si to robiŸ nejako vedom¡??? - a tady u‘ sme v situ cii, kedy neuko‡¡rujete tie karmick‚ xxxxxx, my mus¡me vedieŸ, ‘e ka‘d˜ n ¨ akt, rovnako??? xxxxxx ktor˜koliv in˜ fyzik lny akt - akt nejak‚ho elektronu, keƒ sa zr ‘a s in˜m elektronom napr¡klad - ka‘d˜ fyzik lny akt - karmick˜ akt - m  dopad. Teraz tento dopad ale je tak˜, ‘e ka‘d˜ dopad ktor‚hokolvek, aj toho najjednoduch¨ieho aktu karmick‚ho, aj keby sme modelovali ten naprosto xxxxxx pr¡klad karmick‚ho aktu, tak n m okam‘ite po vykonan¡ toho aktu karmicky xxxxxxxxx. Opat sa prejav¡ okam‘ite vo svojej dvojzna‡nosti, vo svojej z kladnej polarite identity protikladov. M  rovnako tak dobr˜ ako ¨patn˜ dosledok, rovnako tak pekn˜ ako o¨kliv˜ atd., proste rovnako vedie k vzniku nie‡oho nov‚ho, rovnako vedie k z niku nie‡oho in‚ho, proste ten akt okam‘ite xxxxxxxx. A dokonca xxxxxxxxxxxxxxxx mnohon sobne, ale priamo pred na¨imi o‡ami ten najprimit¡vnej¨¡ - to nie je ani model, to je najjednoduch¨ia simul cia tak‚ho aktu, ktor  xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx potk m ‘obr ka, d m ‘obr kovi sto kor£n, xxxxxxx on ide, k£pi si fla¨u rumu, o‘ere sa, pr¡de domov, t£ ist£ hodinu k xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx pr¡de domov a zl me ‘ene vaz. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx sa nepou‡¡ z tej situ cie, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx praktickej synchr¢nicite. Rozhodne teda xxxxxxxxxxxxxxxx tohto n ¨ho spolo‡ensk‚ho sveta. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx €o z toho ide vertik lne a hore, to s£ len tak‚ xxxxxxxxx ide hore pre m¤a to, ‘e ja som urobil dobr˜ skutok, dal mu sto kor£n, nevediac o tom, ‡o on ƒalej urob¡, ale to vobec ni‡ xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Pre m¤a v prvom rade je to ‘e zamordoval tu man‘elku no tak xxxxxxxxxxxxxxxxxx akoby u nej sa r tal ¨patnosti xxxxxxxxxxxxx. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx strana B Opakujem, ‘e to, ‡o ide takto vertik lne, ako sa primitivne hovor¡ "z inkarn cie na inkarn ciu", to je vlastne mal˜ zvy¨ok tej obrovskej energie, ktor  je v ka‘dom tom karmickom akte obsa‘en . xxxxxxxxxxxxxxxx iba filozof pomerne dobre mo‘e vidieŸ, ako sa tie dopady t˜ch karmick˜ch aktov vyrovn vaj£ - skor ‡i neskor. Zasa sa vyrovn vaj£ do tej hladiny tej identity protikladov. A vy ste sa na za‡iatku p˜tali, ako teda sa nejako udr‘aŸ, aby ‡lovek neupadal ani na tu, ani na onu stranu. Tak o tom buddhisti a Buddha u‘ sam teda samozrejme a potom v¨etci buddhisti hovoria ako o tom, ‘e xxxxxxxx zaujaŸ stanovisko lahostajnosti, ‡o nie je xxxxxxx, ‡o nie je nez ujem, ‡o nie je xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ten term¡n nie je dobr˜. Ale prekl da sa to norm lne "lahostajnost". To je ¨pecifick  vec in  xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx to je to, jak sa ned m vzru¨it, jak sa ned m ni‡¡m prip£taŸ tak, abysom na tom visel???. Preto ti buddhisti napr¡klad ako jednu z vec¡, ktor£ odpor£‡aj£ ako "way of life"???? je NESPOMIENAJTE. €o bolo bolo, nespomienajte na to. Tie xxxxxxxx na t˜ch veciach, s ktor˜mi u‘ sa stejne ned  hnuŸ, nespomienajte. Uvedomte si, ‘e je to tak, ako to je, stalo sa - stalo, teraz to je tak, ako to je, xxxxxxxxxxxxxxxxxx ano, je to tak, ako to je, ‡o zna‡¡, ‘e to bude in ‡???. Spin¢za na to povie - to zna‡¡, ‘e toto je najlep¨¡ svet. A Leibnitz, ktor˜ vymyslel ¨tvrt˜ logick˜ z kon xxxxxxxxxxx k tomu e¨te pripoj¡ xxxxxxxxxxxxxx - toto je najlep¨¡ zo v¨etk˜ch mo‘n˜ch svetov. A m  naprost£ pravdu. To je to, ‡o hovoria buddhisti??, je to tak, ako to je xxxxxx toto je najlep¨¡ zo v¨etk˜ch mo‘n˜ch svetov. Ka‘d˜ idiot, ktor˜ pr¡de xxxxxxxxx tak sa tomu vysmieva. xxxxx ludia xxxxxxxxx ¨tudenti v prvom semestri xxxxxxxxxxxx sa tomu vysmievaj£. Nepochopili, o ‡o ide, nepre‡¡tali si poriadne xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx alebo jestli by v m Leibnitz pripadal nejak˜ ‡udn˜, tak si vozmite Spin¢zu xxxxxxxxxx Spin¢za na prv˜ch riadkoch svojej etiky hovor¡ o tom, ‘e xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx situ cii, z nekone‡n‚ho po‡tu situ ci¡, ktor‚ xxxxxxxxxxxxxxxxx ktor‚ neust le xxxxxxxxxxxxxxxx. V neust le pr¡tomnej realite??? xxxxxxxxxxxxxx Ako hovor¡ filozof xxxxxxxxxxx ‘e estli ide spr vnou cestou, tak nerob¡ vlastne ni‡ in‚ho, ne‘ vstupuje do ¨lapaj¡ svojich predchodcov, do ¨lapaj¡ m£drych lud¡, ktor¡ nemaj£ xxxxxxxxxxxxxxxxx. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Zrazu on si po takej ¨tyriciatke mo‘e myslieŸ, ‘e objavuje Ameriku, xxxxx ‘e objavuje Ameriku d vno objaven£, keƒ nerob¡ ni‡ in‚ ako vstupuje do ¨lapaj¡ majstrov, ktor¡ u‘ 25 000 rokov tuna xxxxxx. A e¨te - opakujem znova, tvrdo xxxxx - ka‘d‚mu to je mo‘n‚, keƒ vynalo‘¡ dostato‡n‚ £silie. Nemus¡ vynakladaŸ t˜m sposobom ako ten filozof, to znamen  tou racion lnou anal˜zou, ktor  trv  50 rokov, mo‘e in˜m sposobom, a taktie‘ mu to trv  50 rokov. Nikdo sa tam nedostane bez £silia a bez pr ce. A teraz pozrite sa: keƒ ten karmick˜ proces je tak˜to komplikovan˜, tak na prv˜ pohlad to vyzer  - ako sa v tom vyznaŸ? - ako teda ten filozof si uvedom¡ zcela jasne to, ‘e keƒ sa xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx proces ako tak˜ komplet je odbaven˜ v tom mihu, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ten proces t˜ch abstrakci¡ nie je nutno ch pat ako karmick˜. V axiol¢gickej rovine a z axiol¢gick‚ho pohladu je karmick˜m procesom, xxxxxxxxxxxxxxxxxxx svete je velmi re lny, proto‘e ide s ‡asom, a nar ba s vecmi, ktor‚ maj£ fyzik lny charakter, tak xxxxxxxxxxxxxxx vyzer  ako velmi tvrd˜, dokonca velmi Ÿa‘k˜, preto to je tady tak strastipln‚, ‘e to vyzer , ako by to bolo v¨etko re lne. V skuto‡nosti xxxxxx to teda nie je re lne, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx Ale cel˜ tento ohromn˜ shluk karmick˜ch procesov v tomto fenomen lnom svete xxxxxxx vybit˜ a zrealizovan˜, konkr‚tne zrealizovan˜ v tom jednom z blesku tej nekone‡nej xxxxxxxxx. Uvedomte si - to nie je iluzia, ako to je u hinduistov, u hinduistick˜ch filozofov, ktor¡ hovoria o tom, ‘e tento svet je len iluzia a v¨etko, ‡o sa tu rob¡, je len iluz¡vne, vr tanie toho, xxxxxxxxxxxxx. Ten ontol¢g vie, ‘e xxxxxxxxxxxxx Ÿa‘ko xxxxxxxxxxxx il£zie, to je naprosto re lne a ta v¨etka re lnosŸ, ta pln  ontologick  re lnosŸ sumy v¨etk˜ch karmick˜ch procesov tohto universa je skuto‡ne realizovan  a nie iluz¡vno simulovan . Je mas¡vne realizovan  v tom jednom "flash of energy". A to m  ontologicky maxim lny dosledok - to zna‡¡, ‘e ten druh˜ "flash of energy", ktor˜ prich dza - hneƒ, pri v¨etkej - z hladiska abstraktn‚ho akoby synchronicite - xxxxxxxxxxx je in˜. Lebo po jednom prebehnut¡ jednoho cyklu karmick‚ho jednoho univerz lneho procesu ost va karmick  abstrakcia. Dnes u‘ aj vedci - fyzikovia - s£ si vedom¡, ‘e ten velk˜ tresk za‡al??? z materi lu, ktor˜ pozostal z nejak‚ho universa, ktor‚ predch dzalo tomuto universu. A buddhisti, keƒ toto ‡¡tali, tak nie ‘e by sa chichotali - oni nie su zas tak˜ xxxxxxx - v¨ak dobre, ale veƒ my to hovor¡me u‘ 2 500???? rokov. Tak‘e oni hovoria - toto universum vzniklo z karmickej stopy predch dzaj£ceho universa. Pozrite, keby to bolo iluz¡vne, tento svet, (on je fenomen lny, to je nie‡o in‚ xxxxxxxx), keby to bolo iluz¡vne, tak sa xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx On je re lny; fenomen lny, ale on je ontologicky re lny, napriek tomu, ‘e sa na nej xxxxxxxxx. V tom jednom z blesku energie sa skute‡ne, nie iluz¡vnym sposobom, ale re lne odohr va a vybije cel˜ karmick˜ n boj, ktor˜ v tom univerzu je, a preto je xxxxxx po ¤om zost va stopa a je pozmenen‚ to, ‡o xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx stopa lebo inform cia, ktor  xxxxx zhrnuje ten v˜sledok toho karmick‚ho procesu. Tak‘e karmick˜ proces a v˜sledok karmick‚ho procesu nie je zaka‘d˜m ten ist˜ a vobec nem  charakter, ‘e by sa to st le nejak??? zlep¨ovalo. Mo‘e byŸ karmick  stopa po universe, ktor‚ bolo velmi biedne a zle, no tak holt pozna‡uje xxxxxx karmicky to ƒal¨¡ universum. Mo‘e to universum byŸ dokola slu¨n‚ xxxxxxxxxxxxx bude pr¡jemnej¨ie, ale to nie je predp¡san‚. ’iadna vzostupna xxxxxxx, ‘e by to bolo poriad lep¨ie, poriad k nie‡omu chytrej¨ie????, usporiadanej¨ie - to nie je. Cel  ta z le‘itosŸ sa odohr va v tak˜ch parametroch, u ktor˜ch automaticky odpad  pseudoaxiologick  kateg¢ria zmyslu, ciela, £‡elu a tak˜chto vec¡. Tak˜chto vec¡, ktor‚ by xxxxxxxxx v oblasti ludskej spolo‡enskej a pracovnej praxe, kde maj£ svoje nepopirateln‚ xxxxxxx miesto, ale xxxxxxx ontologicky xxxxxxxxxx, tak‘e my nemo‘eme hovoriŸ o tom, ‘e t to trvale existuj£ca realita tej identity protikladov m  nejak˜ ciel, zmysel, alebo ‘e sa k nie‡omu vyv¡ja, st le k nie‡omu lep¨iemu, vzne¨eniej¨iemu, chytrej¨iemu, inteligentnej¨iemu atd. Ta m  naprosto nevy‡erpateln‚ mno‘stvo mo‘nost¡, ktor‚ nebude xxxxxxxxxx in ‡ sa to ned  xxxxxx, tu nemo‘eme aplikovaŸ ‘iadne fyzik lne kategorie ako ‡as. Nevy‡erpateln‚ mno‘stvo variant a nov˜ch mo‘nost¡, ktor‚ ale nie s£ v nej zak¢dovan‚. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Tie vznikaj£ norm lne z toho xxxxxxx st le nov‚ a nov‚ mo‘nosti, ktor‚ neboli vopred zak¢dovan‚. Ta identita protikladov je situ cia absol£tnej slobody, ov¨em sloboda zna‡¡ skuto‡ne riziko a zodpovednost, ‡o urob¡me teraz. xxxxx my zn me pod pojmom "pokus o xxxxxx". A toto je skuto‡ne z kladny princip, ktor˜ plat¡ aj v tej ontol¢gickej rovine, preto‘e t˜m, ‘e sa uskuto‡nuje ur‡it˜ karmick˜ akt, tak na xxxxxx m  dopad, zanech va stopu. A ta stopa vedie k nov‚mu aktu, zasa xxxxxxx zohraje xxxxxx obsah, a podla kvality toho obsahu vyzer  ako dosledok, z ver, a je nasmerovan  nov  situ cia, nov  oprava atd. A to sa rob¡ v priestore absolutnej slobody, kde nie je ni‡ predp¡san‚, ni‡ vopred nadeterminovan‚ nebo xxxxxxx ur‡en‚, a tato sloboda ale nie je svojvolnosŸou, lebo m  svoj r d, m  svoje z konitosti xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx nerobiŸ skoky, ur‡it‚ f ze nie je mo‘no preskakovaŸ. Ten proces, to je zasa identita kontinuity a diskontinuity. Tak ako to xxxxxxxxxxxx Nemo‘e byŸ len diskontinuita a nemo‘e byŸ len kontinuita. Tie sa vz jomne dopl¤aj£???, podpieraj£ sa, a z tejto tie protiklady xxxxx podpieraj£ xxxxxxxxxxxxxxxxxx ‘e sa skuto‡ne podpieraj£ xxxxxxxxxxxxxxxxxx. nepotrebuj£ maŸ vopred ni‡ viac nak¢dovan‚, len to, ‘e ch˜ba xxxxxxxxxx identickej, nemusia maŸ ni‡ nak¢dovan‚, v¨etko sa xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx a st le sa to xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ot zka: €i‘e keƒ hovor¡te o tom m‘iku, tak v tom jednom m‘iku je ta suma karmy nulov . Bondy: Je kr cena ta identita protikladov, ktor˜ch karmick˜ proces roztiahol takto pred na¨imi o‡ami do ¨iroka ƒaleka, tak je opaŸ kondenzovan‚, ale m  to v˜sledok, ktor˜ nie je rovn˜ nule, je to vykr cen‚, ano, ale ostane nejak  stopa, ten v˜sledok xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Bondy: V na¨om lidskom pr¡pade to vyzer  trocha in ‡, trocha jednoduch¨ie, nem  to a‘ tak‚ konsekvencie, to na¨e jednanie xxxxxxx, ale keƒ sme v tej ontol¢gii a hovor¡me o ontol¢gickej situ cii ako glob le, tak tam v tom jednom z blesku energie sa skuto‡ne odrealizuje, ale re lne odrealizuje cel˜ karmick˜ proces, ktor˜ my takto vn¡mame roztiahnut˜ do ¨¡re??? xxxxxxx. Tam sa zrealizuje, ale jeho realiz cia, ktor  len dokumentuje identitu protikladov, xxxxxxxxxxxxxxxx tak zanech va ur‡it£ stopu, nebo m  ur‡it˜ charakter. Proste, bilancia ‘ivota, dajme tomu nejak‚ho Himmlera, bilancia toho ‘ivota je in , ne‘ bilancia sv. Franti¨ka z Asissi. A podla toho, ak  je ta z vere‡n  bilancia, tak to predzna‡uje tu ƒal¨iu podobu toho ƒal¨ieho z blesku energie univerz lnej. Estli bilancia tohto univerza bude velmi ¨patn  - predstavme si, ‘e by na¨e univerzum bolo obmedzen‚ len na t£to planetu, ako si to predstavovali na¨i predkovia, to vyvr cali???? dajme tomu xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx - keby sme mohli pomaly za‡aŸ u‘ uva‘ovat o tom, ‘e ta bilancia, ktor  n s ‡ak  a nemine xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx skuto‡ne vznik  obava, ako bude vyzeraŸ to, ‡o pr¡de potom, ‡o teda my zaŸa‘ujeme ur‡itou xxxxxxxxxxxxxxx. To je t  o¨idnosŸ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ka‘d‚ho karmick‚ho aktu, ka‘d‚ho karmick‚ho procesu. Ale v˜jsŸ z tohto karmick‚ho procesu proste nemo‘eme, mus¡me sa len sna‘iŸ - ako to hovoria xxxxxx - pridr‘iavaŸ se stredu. V¨imnite si, ‘e ti taoisti hovoria nie "byŸ vo strede", tedy zauj¡maŸ neust le stanovisko stredu, oni hovoria prichylovaŸ sa k stredu, neust le kolem neho oscilovaŸ. Situ cia absolutn‚ho stredu je xxxxxxxxxxxxxxx, v ktorej nie je ƒal¨¡ pohyb, a ta je prakticky vyl£‡ena. Vy mo‘ete oscilovaŸ okolo toho stredu, to je to najlep¨ie, ‡o mo‘ete, a to xxxxxxxxxxxxxxx a to je to najspr vnej¨ie, lebo t˜m sa xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx nezastav¡te. Pozrite, teraz v s£‡asnej xxxxxxxxx v buddhistictick˜ch krajin ch xxxxxxxxxxxxxxx samozrejme pod t˜m vplyvom tej xxxxxxxxx rozv¡jaj£ aj xxxxxxx trad¡cie poznovu, tak‘e napr¡klad na Cejlone, v Thajsku a inde, kde teda xxxxxx krajiny, tak tam u‘ opaŸ teda nov˜ filozofi buddhistick˜, "novej smeny", po prakticky viac ako tridsaŸro‡nej odmlke, a znova sa tady viacmenej hned na sam‚m za‡iatku nastolil probl‚m, ktor˜ xxxxxx estli teda Buddha dosiahol nirv ny nebo nie. A takov˜ ti fundamentalisti hovoria, xxxxxxxx ‘e dosiahol, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ‡o pravdepodobne je racion lne stanovisko. Pokial prebiehaj£ fyziologick‚ procesy, tak sa karmick˜ch aktov xxxxxxxx velmi element rnych xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx. Ty element rne akty ale predsa len xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Tomu sa nieje mo‘n‚ vyhn£Ÿ. Ale je mo‘n‚ dosiahn£Ÿ ¨t dia alebo takej poz¡cie, kedy u‘ skuto‡ne (nemus¡te sa staŸ ‘iadn˜m asketom nebo pustovn¡kom toho typu, ako boli xxxxxxx dajme tomu), vy mo‘ete viacmenej ‘iŸ norm lnym ‘ivotom ako ktor˜kolvek s£‡asn˜ ‡lovek, ale v situ cii, kedy va¨e akty u‘ s£ samozrejme akty, ale nie s£ pre v s osobne, nie s£ prakticky karmicky nabit‚ nebo naprosto zanedbatelne minim lne xxxxxxxxxxxx Ja vam d m opat tak˜ primit¡vny pr¡klad: Tady bude b˜vaŸ star  babi‡ka, nemoh£ca, bude xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx a ta babi‡ka bude teda potrebovaŸ, aby jej niekto pomohol. xxxxxxxxxxxxxxxx tady b˜va dajme tomu ¨tyricaŸ lud¡, v xxxxxx dome, tak bude hladaŸ niekoho, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. Ja by som skuto‡ne najrad¨ej dal babi‡ke v tom pr¡pade 500 kor£n, aby i¨la tady vedla xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx aj keby do¨lo k tak‚mu extr‚mnemu pr¡padu, ‘e by nebol ani xxxxxxxxxxxxxx nemohol bysom nechaŸ tu babi‡ku bez pomoci, xxxxxxxxxx se zaŸat˜mi zubmi, lebo to neviem robiŸ a nie som na to xxxxxxxxxxx tak bysom to i¨iel urobiŸ. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Toto pre m¤a neprin ¨a vobec ‘iadny karmick˜ u‘itok, to nie je pre m¤a nabit‚ ‘iadnym karmick˜m obsahom, to nie je v mojom pr¡pade ‘iadny dobry skutok. To si nemo‘em prip¡saŸ na nejak£ xxxxxxxxxxxxxxxxxx irelevantn‚ xxxxxxxxxx Teraz ale sa stane, ‘e dajme tomu ani ja nebudem doma, a babi‡ka skuto‡ne tam stoj¡ nad tou hromadou xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx gauner naprost˜, ale 18ro‡n˜ sil k. xxxxxxx A ‡osi sa stane, jeho nie‡o chytne, trebas m  pod ‡apicou trochu, tak si povie - "‡o ja bysom sa s babkou xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ide pred vaŸ 8ro‡n˜m detiam heroin xxxxxxxxxxxxxxxx cel˜ ‘ivot nerob¡ ni‡ in‚ ako xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Vy sa mo‘ete dostat do situ cie, kedy u‘ va¨e akty nie s£ pr¡li¨ vela karmicky nabit‚. Popri tom ale je neust le treba si byŸ vedom˜, ‘e aj tak v¨etky karmick‚ akty s£ riskantn‚, aj xxxxxxxxxxxx mohol bysom si domyslieŸ nejak£ ‡isto xxxxxxxxxx situ ciu, ako by sa mohol staŸ aj ten akt toho skl dania uhlia tej babi‡ke karmicky riskantn˜, ale ‡o bysom chodil takto ƒaleko do nejak˜ch fantasmagorii - pozrite sa: dajme tomu, ‘e by bolo mo‘no hovoriŸ, ‘e som povinn˜ odpovedaŸ na ot zku, a ‘e odpovedaŸ na ot zku je pre m¤a tak  vec viacmenej ludsky prirodzen  ako ¡sŸ tej babi‡ke s uhlim pomocŸ, vec norm lnej ludskej povinnosti, zodpovednosti. No a tady u‘ hned mo‘no badaŸ, ak‚ho rizika sa aj tak v tomto pr¡pade ja dop£¨Ÿam, lebo ja tady napr¡klad s v mi hovor¡m o veciach, o ktor˜ch je velmi riskantn‚ vediet, xxxxxxxxxxxxx ja mus¡m ale, v tomto pr¡pade, toto riziko na sebe vziat. Nemo‘em hovoriŸ - na to xxxxxx a Buddha a svaty Franti¨ek a v¨itci velmi tvrdo upozor¤uj£, ‘e odmietnutie nejak‚ho aktu kvoli tomu, ‘e by bol pre m¤a riskantn˜, nevziaŸ na sebe riziko - ako hovoria krestania - hriechu alebo nie‡o podobn‚, nevziaŸ ho na seba zo strachu, to je velmi ¨patn  vec, principi lne ¨patn . Ja mus¡m vedieŸ o tom, ‘e sa dop£¨Ÿam velk‚ho karmick‚ho rizika, mus¡m urobiŸ tak£to vec. xxxxxxxxxx uvedomte si, ‘e ja sa - samozrejme, ‡lovek vie, ‘e sa m  t˜chto situ ci¡ vystriehaŸ. Ja som sa sna‘il u‘ dlh‚ roky ‡o najviac sa xxxxxxxxxx xxxxxxxxx aj tak dok zaŸ xxxx ‘e z ‡asu na ‡as pr¡du ludia, ktor˜m odpovedaŸ mus¡m. Pokial to ide, pokial vid¡m, ‘e xxxxxxxx pr¡li¨ potrebn‚, xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Ot zka: xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Bondy: Nevypad  vam v ‘iadnom pr¡pade ani z ontol¢gickych rel ci¡, ani z karmick˜ch rel ci¡, samozrejme, tak‘e v podstate je v¨etko v poriadku, len keby sme chceli u‘ velmi teda tak˜m doktrin lnym sposobom uva‘ovat o tom, ‘e ka‘d˜ akt m  karmick˜ dopad a v¨etko je karmick˜m aktom, tak ‘e kebysme teda aj v tej horizont lnej rovine a neviem ak‚??? to bud£ maŸ dopady xxxxxx mo‘e maŸ dopad v tej tzv. vertik lnej rovine, si vobec ani neviem predstavit, jak zasa bud£ s tim xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx To, ‡o si riskoval. Urobme si riziko. Ale bez rizika neurob¡¨ vobec nic, to by sis mohol... aj samovra‘da je riziko. Ot zka: xxxxxxxxxxxx €¡m viac ohrani‡ujem da‡o, t˜m nadob£da xxxxxxxx vertik lny a ‡¡m viac to globalizujem, tak sa dost vam do horizont lnej polohy. Bondy: Ano, v dobrom ste to pochopili, ano, ‡¡m viac to globalizuje, t˜m viac sa pribli‘ujem tej ‡isto abstraktnej situ cii, kde u‘ je ta karma v tom jednom mihu odbyt , v¨etko je vyrovnan‚, cel  suma toho, ‡o sa odohralo, d va tomu - ako hovoria buddhisti - semena, namiesto inform ci¡ semena, a tie semena dost vaj£ vo¤u, t˜m, ‘e pre¨li tie xxxxxx oni hovoria, t  xxxxxxxxxx to je skladisko d t vedom¡. Data???, vedom  inform cia, to je vlastne len in‚ slovo ako xxxxxxxxxx. To je naprosto nevy‡erpateln˜ rezervo r inform ci¡, v¨etko ‡o sa tuna urob¡, bolo z podnieten‚ho xxxxxxxxx odtialto, ale t˜m, ‘e to bude opat na xxxxxxxxxx dost va to v¢¤u. xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx pou‘¡vaj£ teda eufemism– ur‡it˜ch, je to akoby - oni hovoria - provonen‚, t¡m v¨¡m, ‡o tady xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ale u‘ provonen‚ t˜m, k ‡omu to bolo teraz tady pou‘iteln‚. Ot zka: V tomto re lnom svete, d  sa povedaŸ, je nie len karmick˜ch??? vlastnost¡, ale xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Bondy: Preto‘e - chcieŸ sa v tom detailne vyznaŸ, to by musel byŸ nejak˜ superpo‡¡ta‡, k tomu, lebo t  stopa...... pozrite sa: my evidentne nesieme stopy xxxxxxxxxxx pr¡slu¨n¡kami ur‡it‚ho etnika, nesieme stopy tej hist¢rie toho etnika. xxxxxxxxxx pr¡slu¨n¡kami ur‡itej velkej kult£rnej trad¡cie, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. u‘ pr¡slu¨n¡kmi ludsk‚ho rodu, xxxxxxxxxxx ‡o urobili xxxxxxxxxxxx. Proste, to je ta stopa. A teraz m me poriad je¨te volnosŸ jednania, xxxxxxxxxx to znamen  braŸ na seba to riziko, xxxxxxxxxx n s posobia karmick‚ dopady tis¡ce, desaŸtitis¡ce karmick˜ch reŸazcov xxxxxxxxxxx v ‘ivote nevideli. Pozrite sa, pri tom nevznik  ‘iaden ozajstn˜ bordel, ono to len ako bordel vyzer , ono to vyzer  ako chaos. Vo skuto‡nosti, a‘ bud£ nejak‚ t‚ superpo‡¡ta‡e k dispoz¡cii, tak uvid¡te, ako to je dokonale prehladn‚. Ono to vyzer  tak, ‘e - ja opakujem, u‘ 10 rokov o tom p¡¨em, vo svojich esejoch - ‘e evidentne to vyzer  xxxxxxx, ako by bol ak˜si boh, ktor˜ je tak nekone‡ne m£dry, a tak nekone‡ne v¨eved£ci, ‘e to v¨etko nekone‡ne dokonal˜m zp¢sobom vopred (to je ta predzjednan ??? harm¢nia Leibnitzeho???) takto uspor dal, ‘e to nekoliduje, sa navz jom doplna a podporuje, ‘e to vypad , ako by dokonca cel˜ ten bordel mal dokonca ak˜si ciel a zmysel, skuto‡ne tak to vyzer . Ako to vysvetlit xxxxxxxxx aj pre ateisty. Ono to skute‡ne nem  sice ‘iadny ciel a zmysel z hladiska teologick‚ho, n bo‘ensk‚ho, ale ono to skuto‡ne smeruje ku svojom xxxxxxxxxxx. Lebo toto univerzum za‡alo, tak sa evidentne bude maŸ aj konec???, a k tomu to smeruje, a ‡¡m viac sa to k tomu akosi nejak pribli‘uje, tak t˜m viac sa to xxxxxxxxxxxxxxxx st va sa to opat prehladnej¨¡m. Teraz sme teda v situ cii najvet¨ej mo‘nej extenzie toho bordelu, xxxxxxxxxxx absolutne neprehladn‚. Ale ono sa to potom zasa...... ‡¡m viac sa to bl¡‘i k tomu z veru, ako ‘ivot ludsk˜. Ten ‘ivot ludsk˜ sa rozv¡ja takto do ¨¡re, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx potom sa to pomaly zu‘uje a zu‘uje, keƒ ste v t˜ch norm lnych xxxxxxxxxxx m te zomriet, xxxxxxxxxxxxx ako hovoria teda t˜ taoisti, ‘e to je xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx t˜‘den, 14 dn¡ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Pozn mka: Ako sme sa bavili xxxxxxxxxxx vznikn£, zanikn£ vesmiere, xxxxxxxx ma napadlo teraz sa mi xxxxxxxxxxxxxxxx ja som si myslel, ‘e proste pre‡o z toho nestvoren‚ho bez‡asov‚ho, xxx ako ten velk˜ tresk dal vznikn£Ÿ toto, teraz sme tu my, a kedy ten vesm¡r vlastne zanikne, tak som si pomyslel, ‘e a‘ v¨etky bytosti v tomto vesm¡re dosiahn£ ten bod toho osvietenia, alebo stav nirv ny. A vtedy vlastne ten vesm¡r zanik . Bondy: Ano, a to je ta z kladn  buddhistick  predstava, ‘e v tom momente by vlastne ten vesm¡r zanikol, xxxxxxxxxxx nemus¡te vobec ni‡ meniŸ, len‘e neide len o ludsk‚ bytosti, ako v na¨om xxxxxxxxx sme si kedysi mysleli, ide o v¨etky karmick‚ procesy, ktor‚ v tom univerze prebiehaj£. Aj zvierat  maj£ svoje karmick‚ procesy a xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx ale a‘ dobehn£ v¨etky karmick‚ procesy alebo alespon tie z kladn‚ karmick‚ procesy v tomto universu, tak sa to bude xxxxxxxxxx k £pln‚mu z veru. Pozn mka: A to je to, ‘e xxxxxxxxxx v na¨om vesmiere nejak‚ osvieten‚ bytosti a bol to Buddha, a vlastne on si, keƒ porozumel, tak vie, ‘e raz to v¨etko zanikne, zasa sa to v¨etko rozp li, a zasa on bude oby‡ajn˜ ‡lovek, ktor˜ bude zase museŸ na sobe pracovaŸ, zasa sa k tomu dopracovaŸ.......... Bondy: Pozrite, ale neopakuje sa to ist‚, je to nie‡o in‚. Pozrite sa, xxxxxxx neznamen , ‘e v¨etky tie univerza, ktor‚ xxxxxxxxxxxx ktor˜ch je nespo‡etn‚ kvantum, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx naivn  predstava, ‘e v¨etky tieto univerza nutne maj£ tieto parametre, na ktor˜ch je budovan‚ na¨e univerzum, tj. tie z kladn‚ 4 dimenzie a tie z kladn‚ fyzik lne charakteristiky ako dajme tomu energia, xxxxxx. Ale pozrite, aj fyzici (najprv na to pri¨li matematici samozrejme) u‘ hovoria, ‘e xxxxxxxxxxxx matematiky, ale ‘e pre to maj£ aj experiment lne u‘ podklady, oni hovoria, ‘e v prv˜ch troch xxxxxxxxxxxx mili¢ntinach prvej sekundy po velkom tresku objektivne re lne existovali nie 4 dimenzie, ale xxxxxxxxxxxxx 7 nebo 11 nebo 14 xxxxxxxxxxxxxxxxxxx tieto magick‚ ‡¡sla, ale proste, to u‘ je posledn˜ probl‚m, o ktor˜ sa teda xxxxxxxxxxx. xxxxxxxxxxx v ka‘dom pr¡pade t˜ch dimenzi¡ o niekolko (povedzme teda a‘ o 10) viac, ako je tuna. A fyzici hovoria - tieto dimenzie xxxxxxxxxx tri??? dimenzie sa akosi chovaj£ usporiadane. xxxxxxx priestore. A jedna utiekla, ako hovoria fyzici. Utiekla - a to je ten ‡as. Ale my vieme u‘ ako to je funk‡ne prepojen‚, ‘e sa xxxxxxxx navz jom tieto dimenzie, tak‘e toto kontinuum ¨tvordimenzion lne xxxxxxxx malo dosŸ ‡asu na to, aby sa usporiadalo a vytvorilo si modus xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx. Ale tie ostatn‚ dimenzie, ktor‚ re lne existovali v tech prv˜ch troch mili¢ntin ch??? sekundy sa zavinuli, ako hovoria fyzici. Pre ontol¢ga je vec nejakej miry??? xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx sp¡¨ by sa mal viac pr¡le‘itost¡ smiaŸ ako bre‡et, xxxxxxxxx, ale bre‡¡ v ¤om to ludsk‚, to xxxxxxxxx, ale ta mysel, t  sa tam len por d usmieva xxxxxxxxxxx. Pozrite, on to rika jasne???, keƒ tie dimenzie re lne boli, tak nies£ predsa anihilovan‚, nemohli xxxxxxxxx vytratiŸ, xxxxxx oni s£ niekde - ako hovoria xxxxxxxx - zavinut‚. Tak m¢‘u byŸ zavinut‚ tuna v tomto k£te treba, ‡o ja viem, kde s£ zavinut‚, to nie je moja vec, ale niekde s£ zavinut‚. Dajme tomu, ‘e s£ zavinut‚ xxxxxxxxxx tady, a teraz nast va ontologick‚ t zanie sa: je toto zavinutie tak‚ jednoduch‚, ‘e skuto‡ne s£ niekde v k£te, a tam xxxxxxxxxxxxxxxxxxx, alebo ta ich zavinutosŸ je len z n ¨ho fyzik lneho hladiska, a v skuto‡nosti tieto dimenzie naplno funguj£ a spolukon¨tituuj£ tento svet, rozum¡te xxxxxxxxxx estetick‚. Cel‚ 19. storo‡ie a e¨te prv  polovica 20. storo‡ia - pracovali intenz¡vne na tom, previesŸ estetick‚ vzŸahy na vzŸahy fyzik lne, xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Nezdarilo sa. Muselo sa kon¨tatovaŸ, ‘e estetik‚ vzŸahy nie s£ produktom (odbytkom???) vzŸahov fyzik lnych, ani biologick˜ch, ani psychologick˜ch???. ’e maj£ svoju samostatnosŸ. xxxxxxxxxxxxxxxxxx sa raz zasmeje, ontolog by s t˜mto raz??? r tal, xxxxxxxxxx kolegyne tady hovor¡ o tom, ‘e mo‘no, keƒ ta estetika je vec, s ktorou sa setk vame od rana do ve‡era, xxxxxxxx v tom sme dokonale prisposoben˜, a dokonca tak dokonale, ‘e my majstrovsky zvl dame vstup do tejto oblasti a rozmno‘ovanie, obohacovanie tejto oblasti a xxxxxxxxxx ‡o je velk‚ privilegium, ktor‚ nie hneƒ ka‘d˜ v tom univerze m , to je pravdepodobne to najlidskej¨ie z ludsk‚ho vobec. Ale tak‚ hmlist‚ tu¨enie tady o tej estetike, to my vieme dosŸ dobre, na tom sa xxxxxxxxx Nevieme to vysvetliŸ, ale ide n m to. Ale hmlist‚ tu¨enie m me o tom, ‘e nesuspendovateln˜m sposobom existuj£ aj ur‡it‚ normy etick‚. To vieme hmlisto, ale v¨ici to vieme. Dokonca u‘ aj zvierat  u‘ pre to maj£ ur‡it˜ cit. Ale my to ‘ial poriad len vieme. Dok ‘eme s t˜m nar bat len t˜m sposobom, ‘e na jednej strane urob¡me xxxxxxxxx a na druhej xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx A preto na xxxxxxxx z n s je jasn‚ vedomie, ‘e tieto vzŸahy tu s£, a mali by byŸ n mi napl¤ovan‚. Ale my vieme, ‘e my ich nepln¡me. xxxxxxxxxxxxx Tak mo‘no, ‘e zasa, ten priestor, t  dimenzia, ktor  spolukon¨tituuje t£to realitu, v ktorej sme, toto univerzum, v ktorom sme, xxxxxxx jedna z t˜ch zavinut˜ch dimenzi¡, ale ona v skuto‡nosti je rozvinut , len ju nebad me, nenar bame s ¤ou, m me maxim lne hmlist‚ tu¨enie. Ot zka: xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx Bondy: No samozrejme, to je vec, ktor  nam rob¡ samozrejme maxim lne potia‘e, lebo estli filozofovia hovoria, ‘e nevedia n jsŸ pre t£to z le‘itosŸ, t£to kateg¢riu, nevedia n jsŸ ontologick‚ uchytenie, ontologick‚ zakotvenie, tak to je vec???, ale mus¡me chtiac nechtiac daŸ ‡uch aj t˜m xxxxxxxxxxxxx a keƒ oni xxxxxxx nejak‚ povely, ale skuto‡ne vieme, ‘e mnoh˜, premnoh˜ z nich to hlboko pociŸuj£ xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx kon¨tatovaŸ, ‘e teda je to hodn‚ sk£mania???, nie je to vec, ktor£ by filozof - aj keƒ s m nem  prostriedky tu vec sk£maŸ - ‘e by tu nebola. Predsa, najprimit¡vnej¨ou chybou ludskom je predstava, ‘e keƒ ja o nie‡om neviem, tak to nie je, a keƒ nie‡omu nerozumiem, tak je to blbosŸ. Takto uva‘uj£ v skuto‡nosti najprimit¡vnej¨i xxxxxxxxxxxxxxxxxx nemo‘e. To, ‘e filozof nevie, ako to uchopiŸ nezna‡¡, ‘e to nie je uchopiteln‚, a to, ‘e filozof nevie, ako s t˜m zaobch dzaŸ atd., xxxxxxxxxxxxxxxx. Ale ‘ial, m me teda hovoriŸ len z poz¡cie toho ‡ist‚ho ontol¢ga, tak nem me pre to xxxxxxxx zakotvenie, pri systematickej anal˜ze xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx konec